Nikdy neviete kedy a odkiaľ môže zaútočiť.
Žáner katastrofických filmov je nevyčerpateľná studnica inšpirácie pre viacero filmárov. Je to dané rozmanitými možnosťami prevedenia: hurikány, búrky, zemetrasenia, sopky, požiare, povodne, choroby... Ľudia sa radi pozerajú na cudzie nešťastie. Prenesme sa k skaze ľudskej spoločnosti prostredníctvom rôznych nemocí. Všetko s názvom pandémia, epidémia, vírus, chrípka a s prívlastkami ako smrtonosná, smrtiaca, vražedný vytrvalo ignorujem. O kvalitách tohto typu kinematografie by sme pohli polemizovať niekoľko dlhých zimných večerov, no obávam sa, že radšej by som skočil zo skaly do rokliny plnej kanibalov a obzvlášť, keď ide o televízne filmy nemeckej produkcie, ktoré naše slávne TV stanice prezentujú ako megafilmy. Situácia sa však mení.
Nákaza režisérskeho mága Stevena Soderbergha prináša nový rozmer spracovania katastrofy apokalyptických rozmerov. Ale pekne po poriadku. Takmer bez uvedenia sa ocitáme v dni číslo 2, kedy Beth Emhoffová prichádza z pracovnej cesty domov k svojmu manželovi a synovi. No z čista-jasna jej príde zle a aj napriek rýchlemu zásahu lekárov zomiera. Manžel je zdrvený a nechápe prečo, veď pred chvíľou s ňou hovoril a nič nenasvedčovalo, tomu, že ju už nikdy neuvidí. To však nieje posledná rana, ktorú utŕžil. Smrteľný vírus sa šíri rýchlejšie ako Flash uháňa na obed a za pár dní sú hlásené prípady nakazených z rôznych kútov sveta. Dej sleduje centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb, ktorého zamestnanci mobilizujú svoje sily, s cieľom zabrániť ďalšiemu šíreniu nákazy. No s počtom dní exponenciálne narastá počet mŕtvych, patogén ďalej mutuje a riešenie je v nedohľadne. Navyše ľudia prepadajú panike, začínajú sa rabovačky, a aby toho nebolo málo do všetkého strká nos investigatívny bloger, ktorý tvrdí, že vláda zavádza a skresľuje informácie. Nastáva totálny kolaps, kde sa každý stará iba o vlastný život.
Globalizácia je dvojsečná zbraň. Na jednej strane prináša
nespočetné množstvo výhod i príležitostí, no na opačnom konci aj nemalé riziká.
Náš konzumný životný štýl je rajom pre podobné situácie. Stačí len iskra. Možno dotyk, pohárik od
barmana, sladkosť od priateľky. Nikto nevie ako, kde a kedy zasiahne. Prekonáva
vzdialenosti, zasahuje starých i mladých, takých aj onakých. Bez rozdielov.
Matt Damon, Marion Cotillard, Gwyneth Paltrow, Kate Winslet,
Jude Law, Laurence Fishburne...Takáto zostava sa neschádza každý deň. V tom je
čaro režiséra, ktorý dal dokopy už aj hviezdnejšie obsadenie v Danyho
parťákoch. S menovaných nikto extra nevyčnieva jedným či druhým smerom, ale je to
dané tým, že spolu vytvárajú jednotný celok, ktorý pôsobí vierohodným dojmom.
Keď to niekto považuje za hraný dokument, nemožno sa mu
čudovať. Naozaj vás to zasiahne, donúti rozmýšľať nad tým, čo vidíte, čo sa tam
odohráva. Soderberg sa s vami nemazná, hneď zo začiatku má svoju ideu a tej sa
radikálne drží. Dvojitá dávka nečakanej smrti zo začiatku vás zatlačí do
sedadla. Už v tomto bode pochopíte, že nesleduje len tak niečo. Emočnú stránku
vystriedalo faktografické poňatie, dodávajúce punc realistickosti. Po
dopozeraní sa ľahko môže stať, že budete vystrašení viac ako po krvavom horore.
Prejaví sa to po ceste domov v MHD, kedy prichytíte svoju zamestnanú myseľ, ako
dúma o tom, koľko bacilov je na tyčke, ktorej sa rukami držíte. Rukami, ktorými
si chytáte tvár mnohokrát denne.
Hodnotenie: Nákaza
Použitím šikovného strihu a pútavej kamery režisér nastolil
adekvátne tempo, prinášajúce prehľadné, dramatické, strhujúce predstavenie,
sledujúce hodnotný obsah. Atmosféra, najmä pri vrcholiacej panike je
nonšalantne dotvorená ráznou hudbou. Úloha nepriateľa číslo jeden nepatrí
rýchlošíriacej sa chorobe, ale strachu. Nákaza iba nastavuje zrkadlo
spoločnosti, ktorá je slepá, až kým nie je neskoro. Vtedy sa ukáže, akí
skutočne sme. Toto nie je mainstream. Toto je Soderberg!
