Nový film režiséra Quentina Tarantina...
...je s každým
pribúdajúcim snímkom očakávanejší a očakávanejší. Taký hype, aký
sprevádzal Djanga pred premiérou zatiaľ nezažilo ani jedno jeho predchádzajúce
dielo. A niet sa čomu čudovať, kritici sú nadšení, diváci pribúdajú rýchlejšie
ako absolventi vysokých škôl na Slovensku a objem peňazí utešene narastá.
Django sa rozbieha na
Tarantinove pomery dosť svižne. Píše sa rok 1858 a uprostred noci, niekde hlboko v temných
lesoch Texasu vedú obchodníci s otrokmi svoje nové úlovky na druhý koniec štátu,
keď sa im do cesty postaví zubár Dr. Schultz, hľadajúci konkrétneho otroka. Po
krátkom dialógu s nimi spraví krátky proces, oslobodí Djanga
a ostatných otrokov nechá, aby sa vysporiadali s preživším podľa
vlastného uváženia. Pán zubár je totižto lovec odmien a Django mu má
pomôcť identifikovať osoby, ktoré chce vydať spravodlivosti – živých či
mŕtvych, ale skôr mŕtvych. Potom nastupuje klasické, aj keď dosť krátke
zbližovanie a dohoda výmenou za pomoc pri nájdení Djangovej ženy. Akonáhle
uvidíte na plátne titulok, že Django a Schutz sa vydali po dlhej zime do
hôr, alebo také niečo – tak práve vtedy sa začína pravá Tarantinovka.
Po
impozantných gangsterkách, pokrvnej odplate či historických rezníkoch prišiel
rad na western, Tarantinov obľúbený a obdivovaný žáner. Filmy
z obdobia divokého Západu majú svoju najväčšiu slávu už dávno za sebou, a preto
už len to spojenie Quentin a western vyvoláva veľkú vlnu nadšenia. Navyše,
vždy ma celkom zaujímalo, ako by vyzeral film od Tarantina, na ktorý by
získal luxusný rozpočet. A voilà. Od sedem miliónového Pulp Fiction, cez
70 miliónových Inglorious Basterds až po sto miliónového Divokého Djanga.
Čítať ďalej ->>