Film o pozorovaní vtákov s Martinom, Wilsonom a Blackom
Na začiatku vám bude povedané, že vraj existujú ľudia, ktorí
sú schopní celý rok brázdiť zemský povrch so severu na juh, krížom-krážom,
niekoľkokrát tam a späť, len aby na pár sekúnd zočili sovu na vyschnutom pni alebo
nejakého kanárika vzadu na záhrade u tety Selmy. Pre nich je to rovnako
pôsobivé, ako pre filmového diváka sledovanie rozmanitých lokácií, kam ich
privádza neobvyklá vášeň. Akokoľvek nudne to môže nezasväteným znieť, tak
svižne sa to naproti tomu rozbieha. Už prvé titulky : „Toto je skutočný príbeh,
iba fakty boli zmenené“, napovedajú, že by ste sa mohli slušne pobaviť. Keď sa
zoznámite s Bastickom, Bradom, Stuom, začnete si myslieť, že dnes by to šlo.
Koncept je, samozrejme, založený na postavách. Owen Wilson
alias Kenny Bostick, úspešný staviteľ, superstár medzi pozorovateľmi vtákov,
držiteľ svetového rekordu v počte vzhliadnutých exemplárov za rok. Jeho úspech,
ako to už tak býva, má aj tienistú stránku – zanedbávanie svojej manželky a
strach z prekonania vlastného rekordu. Jack Black (Brad Harris) je rozvedený
analytik, ktorému štyridsiatka stepuje pred dverami a jediná vec, čo ho drží
nad vodou, je túžba po „nádejnom roku“ (slovenský preklad filmu), aby unikol z
reality a spravil niečo, po čom si ho ľudia budú pamätať. Lenže peňazí nie je
nikdy nazvyš, a tak žmýka jednu maminkinu kreditku za druhou. A posledným do
partie je Steve Martin (Stu Preissler). Finančný magnát v pokročilom veku,
ktorý neustále odkladá odchod do dôchodku na radosť svojich partnerov, pretože
má neoceniteľné skúsenosti, vďaka ktorým je dávno za vodou. Lenže starý pán si
uvedomuje, že už nepatrí medzi pubertiakov a rozhodne sa naplniť svoju dlho
odkladanú túžbu.
Ale touto trojicou sa hviezdy menoslov nekončí a veselo
pokračuje. Hoci sa objavujú zväčša iba v menších úlohách, ich prítomnosť dokáže
zdvihnúť laťku danej scény o tretinu, tak iba námatkovo: Kevin Pollak, Rosamund
Pike, Jim Parsons, Anjelica Huston, Brian Dennehy, Rashida Jones alebo John Cleese, ktorý však prispel iba
svojim zamatovým hlasovým prejavom pri úvodnom predstavovaní vtáčieho hobby.
Na úhlavných sokov dohliadal s megafónom v rukách David
Frankel, ktorý má za sebou okrem zopár seriálov či snímky Marley a ja a Diabol
nosí Pradu. A je to poznať. Postup je podobný, rozbeh vo vtipnom duchu a ku
koncu formovanie hlbšej myšlienky. Aj účinok je totožný, ľudia sa do kín
nehrnú, viac to objavujú až doma na DVD. Ono je to tým, že sa Frankelove filmy
sa moc do sál nehodia, viac im to pristane v domácej atmosfére. Kto bude
očakávať srandu do popuku ostane sklamaný, kto zas dojímavé dramatické
obrodenie troch statočných, skončí podobne.
Typický divák vychádza z predpokladu, že keď sa v jednom
zábere zjavia Black, Martin, Wilson, tak to musí byť legen...akoby povedal
Barney...dary. Lenže tento pohár je skôr poloprázdny, takže dvere u širšieho
publika sa nenávratne zabuchli. Film sa prezentuje ako vtipná, inteligentne
zameraná komédia zo starej školy, v ktorej salvy smiechu nečakajte, pretože
nemá tendenciu štekliť vašu bránicu, skôr len vyčarovať úprimný úsmev.
Hodnotenie: The big year (Nádejný rok)
Napriek tomu ide o silne originálny námet s fajnovými
hercami, lenže niekedy ani to nestačí. Komédia o pozorovaní vtákov, tak prosté
až primitívne jednoduché a zároveň nevídané, priťahujúce zvedavé pohľady
podobne ako Shelby GT 500. Škoda len toho rozvláčneho prevedenia. Nebolo to
výslovne sklamanie, ale chýbalo stupňujúce sa tempo a iskra, ktorá by to
odpálila. Takto zostalo iba naložené a ohňa sme sa nedočkali.