Majster napätia pred kamerou
Meno Alfred Hitchcock už počul pravdepodobne každý
gramotný človek, ktorý sa čo i len obtrel o pojem svetová kinematografia.
Tento, podľa mnohých kritikov, divákov aj všemožných rebríčkov najlepší režisér
na svete toho natočil dosť. A tým myslím fakt že veľa. V pamäti väčšiny ľudí
však ostal vrytý ako tvorca hororov, aj keď tých toľko nenakrútil....
Hitchock sa navonok tvári ako životopisné dielo, no v
skutočnosti vám ukáže mix pár poloprávd a klišoidnej vaty, akú nájdete v
každej romantickej dráme habadej. Režisér Sacha Gervasis sa rozhodol adaptovať
knihu Stephena Rebelliho – Alfred Hitchcock and the Making of Psycho. Ak ste
doteraz Psycho nevideli, nič vážne sa nestane. Snímka síce zobrazuje obdobie
kedy Hitchcock pripravoval dielo, ktoré ho preslávilo najviac, no neradujte sa
predčasne. Psycho si tu zahralo len krovie.
Príbeh sa točí okolo uznávaného starnúceho režiséra,
ktorý prišiel s niečím, čo všetkých šokovalo. Dovolil si opustiť zabehnuté
koľaje a pustil sa do neprebádaných vôd, ktoré mohli navždy pochovať jeho
úspešnú kariéru. Raz za pár dekád príde niekto s revolučnou myšlienkou. Od
objavenia kolesa, kníhtlače až po GPS. Rovnako je to aj s filmami. Valná
väčšina filmárov vyštuduje filmárske umenie (česť výnimkám typu Taratino, ktorý
iba napozeral priveľa filmov v poživni) a potom používajú postupy, ktoré už
niekto pred nimi vymyslel. Zopár jedincov sa s tým snaží z času na čas niečo
urobiť, no často sú to len kozmetické úpravy (znova česť výnimkám). Raz za
polstoročie príde niekto a obráti všetko naruby. Tak to bolo pri prvom filme od
bratov Lumierovcov (smola Luis Aimé Le Prince, všetci si pamätajú ich), pri
prvom farebnom či zvukovom filme, ale aj celkom nedávno pri prvom (a doteraz
vraj aj poslednom poriadnom) 3D filme Jamesa Camerona (mimochodom vďaka, James,
za drahšie lístky do kina).
Za každým úspešným chlapom hľadaj ženu
Hitchock je film o odhodlaní a túžbe vymaniť sa zo
stereotypu a vymyslieť niečo, čo bude fascinovať divákov po celom svete.
Zároveň je to aj Alfrédovej žene (a ich vzájomnom vzťahu), ktorá celé roky stála po
Hitchovom boku, respektíve pár krokov za tieňom jeho slávy. Práve ona je prvý
človek, za ktorým chodil s každým nápadom, myšlienkou či natočenou ukážkou. Ona
v neho verí najviac, viac ako on sám, ona je ochotná obedovať svoje pohodlie,
uskromniť sa len, aby on mohol uskutočniť svoju víziu, o ktorej si všetci
myslia, že je to totálny nonsens. Znie to celkom fajn, lenže nič tu nie je
dotiahnuté poriadne, všetko je len načrtnuté a k jadru sa poriadne
neprepracujeme. Režisér rozohrá viacero sľubných motívov, ale žiaľ ani jeden nedokáže ukočírovať k plnohodnotnému vyzneniu.
Alfreda Hitchcocka si zahral sir Anthony Hopkins a už
podľa prvých obrázkov bolo jasné, že to bola vynikajúca voľba. Jeho manželku, Almu Reville, stvárnila stále úchvatná Helen Mirren. S prehľadom im sekundujú
krásky Scarlett Johansson a Jessica Biel. Lákavé obsadenie a herecké výkony,
ktoré nepodliezajú štandard držia celý film nad vodou (podobne ako
napríklad pri Walk the Line, lenže tam mal silnú chvíľku aj scenárista, takže
výsledný dojem z filmového spracovania Cashovho životopisu ďaleko prevyšuje ten
Hitchcockov).
Silné lákadlo autentickosti tiež vyprchá skôr, ako sa
pohodlne usadíte. Namiesto toho uvidíte pár všeobecne známych omrviniek typu
prísaha štábu pred nakrúcaním, vykúpenie všetkých kníh v okolí, scenár
záverečnej sekvencie až tesne pred nakrúcaním a naučíte sa aj niečo z Hitchovho
marketingu, ako predať nepredajný film, o ktorý nemá záujem ani distribučná
spoločnosť. No zaujímavé na tomto filme bolo to, že mi celkom rýchlo ubehol.
Bol som síce jemne sklamaný, no ako jednohubka na príjemný filmový večer to prekvapivo postačilo.
Hodnotenie na film: Hitchcock, 2012
Životopisný / dráma, USA, 2012, 98 min
Režia: Sacha Gervasi
Hudba: Danny Elfman
Hrajú: Anthony Hopkins, Helen Mirren, Scarlett Johansson,
James D'Arcy, Jessica Biel, Danny Huston, Toni Collette, Michael Wincott
Vo výsledku je z Hitchcocka skoro až tuctová love story, ktorú zo šedi vymedzuje len meno hlavného hrdinu a pár s ním spojených motívov. Je to škoda, pretože keby bol lepší scenár, mohol vzniknúť veľmi cenený drahokam medzi sfilmovanými životopismi. Film síce príliš neohuruje,
ale na druhej strane ani neurazí toho, kto si k nemu nájde cestu.
PS: Najväčšia škoda však je to, že film po finančnej
stránke totálne vyhorel. Mnoho mladších
divákov by aj vďaka nemu zistilo, že to nebol len „ten tvorca jedného-dvoch
hororov, ktoré dnes nikoho nevystrašia“ . Bol to nadaný muž, za ktorým stála
nadaná žena. A tí starší nielen vekom, ale aj filmovými vedomosťami na 90%
dostanú chuť, pozrieť si niečo z repertoáru veľkého génia, tak ako ja; Na sever
severozápadnou dráhou, Vertigo a Okno do korán sú už pripravené na víkendové
oprášenie.
