Polnočný zápis: Skoro ste naň zabudli, tak je tu znova, aby sa zas dlho neobjavil.
Herná séria The Elder Scrolls sa dočkala v magicky tváriacom sa dátume 11.11.2011 už svojho piateho pokračovania, tentoraz s podtitulom Skyrim. Ale o tom už asi viete aj v prípade, že nepatríte k hardcore scéne. Jednoducho to patrí medzi všeobecne známe informácie našej generácie, pretože to bolo všade. Podľa mnohých je to najgeniálnejšia hra všetkých čias, druhí zas dokážu nájsť 100 a viac dôvodov, aby ju neznášali. Oba tábory rúbu do živého a majú svojím spôsobom pravdu. V skutku je to galakticky rozsiahla hra, ktorá vám dokáže zožrať neúmerne veľa času, vyzerá fantasticky, dojem je vynikajúci, lenže ako sa dalo predpokladať, hlavne po vydaní, obsahovala dosť bugov. Ale aspoň sa dala dohrať narozdiel od Daggerfallu. Môj názor sa skôr prikláňa k tým umiernenejším voči kritike, pretože nemôžete očakávať, že aj pri nekonečnom testovaní vychytáte každú šarapatu. Ak by to vývojári chceli maximálne vyladiť, tak by nestihli ani 20.02.2020.
Dosť bolo soiálnych rozpráv, ktoré zaberajú miesto na blogu. Ukážme si prečo o tom točím. Pretože pre toto:
Stále tvrdím, že fanúšikovská komunita nepozná obmedzenia a trpí nepochopiteľným nadbytkom časového potenciálu, kedy má deň 30 hodín. Ale pred týmito nerdmi naozaj smekam svoj najobľubenejší klobúk orámovaný vzácnymi pierkami s posledného fénixa križeného s dodom. Dobrých hraných videí na herné motívy je málo. Skvelých hraných videí na herné motívy je ako šafránu na púšti. Ale takto namakaných hraných herných videí sa objaví za rok menej ako vlasov na hlave Homera Simpsna. Nice work dudes.
