Film o najväčšej zrade, respektíve politický thriller. To je to isté, no nie?
Posledné mesiace boli pre občanov SR krušné. S každej strany nás
atakovali vyretušované tváričky so silenými úsmevmi našich politikov. Televízne
obrazovky, bilboardy, megaboardy, letáky, noviny, časopisy, rádiové vlny i
virtuálny priestor. To všetko nám dokázali sprotiviť. Našťastie aspoň v kine sme
mohli nájsť vytúženú oázu pokoja. Až do dnešného dňa. Premiéru v slovenských
kinách si odbije The Ides of March, čo tunajší distribútori poslovenčili ako
Deň zrady.
Výnimočne musím slovenský
ekvivalent pôvodnej verzie pochváliť. Treba si to vážiť, nestáva sa to každý
štvrtok. No pri pochvale názvu musím podotknúť, že v podstate iba reflektovali
odkaz filmárov. The Ides of March je totižto deň, kedy zomrel Ceasar,
respektíve bol zradení svojimi najbližšími, ktorí si z neho spravili bábiku
woodoo. Tým, ktorí sú fascinovaní dejinami starovekého Ríma odporúčam hlbšie
preskúmanie, ostatní si vystačia s mojím skromným vysvetlením.
Takže Deň zrady je v poradí štvrtým
filmom, ktorý má v sekcii režisér v
záverečných (aj úvodných) titulkoch uvedené meno George Clooney. Áno ten George
z Pohotovosti. Možno ste to vedeli, možno nie, táto filmová megastar sa v
posledných rokov fušuje do remesla aj svojim vedúcim. A nie je to na zahodenie.
Okrem celkovej štvorky je to aj druhý politicky zameraný počin tohto charizmou
oplývajúceho herca.
Očakávajte politický triler plný
intríg, vypočítavosti, zrady aj vášne, popudlivosti, osobných zlyhaní či pádov
(samozrejme nie zo spisov Gorila, ale z amerických primárok). Film vás
jednoducho hodí do deja, kde aj bez konkrétnejších reálií by nemali mať problém
ani slabší plavci. To, čo začne ako slušne napísaná konverzačná dráma s
politickým aspektom, sa pomaly, ale isto pretaví do one man show. Aj keď sa
papierovo môže zdať, že adeptov na ''toho onemana'', ktorý na seba strhne celú
pozornosť by mohlo byť viacero, postupne si uvedomíte, že do čela svorky sa
prehryzol iba jeden.
Na výslní sa samozrejme pretŕča demokratický kandidát na post prezidenta
– George Clooney, o slovo sa hlási aj jeho ostrieľaný stratég Philip Seymour
Hoffman, jeho nemesis a rovnako precízny zahmlievač myslí Paul Giamatti. Hlavnú
premisu by ste si logicky, podľa všeobecne akceptovanej filozofie, spájali s
týmto triom, oni však poslúžia len ako styčné body k odpáleniu rakety s kódovým
označením Gosling. Ryan Gosling aneb špecialista na komunikáciu s médiami,
hlavný čarodej so slovíčkami, alebo ak chcete mozog celej kampane.
Film napriek naoko nezáživnej téme pre slovenského diváka dokáže zaujať.
Pri hodnotení kvalitatívnej stránky musíte brať do úvahy (ekonómovia mi
odpustia jeden vynechaný vrchol) magický trojuholník: dialógy, kamera a herecké
obsadenie. Niečo ďalšie tam asi niekde je, ale neupozorňuje to na seba. Keby
som používal číselné hodnotenie na vyjadrenie spokojnosti, jednoducho by som to
vynásobil dvojkou a bola by z toho slušná šestka. Lenže, ja som tomu kacírskemu
pokušeniu stále neprepadol. Do poltuctu musím ešte niečo nájsť.
Bod číslo štyri udeľujem pohľadu na dianie za oponou. Vo svete politiky
je najdôležitejšia verejná mienka. Vystupovanie a reči funkcionárov, hodnoty,
ktoré komunikujú a nádej na vidinu lepších časov. Zlyhanie sa netoleruje. Keď
vyjde špina na povrch, ste mimo hru. Aspoň v štátoch vyspelej časti sveta.
Piaty bod – lojalita. Ak nesúhlasím, aspoň držím hubu a krok. S
kostičkami v chrbtovej oblasti tu jednoducho nemáte čo robiť. Naivky tvrdé
stretnutia s realitou nemusia zvládnuť. Špinavé ťahy a podrazy – zvykni si,
alebo vo fast-foode verbujú vždy. Konečne môžem použiť parafrázu na Star War:
Zvoľ si stranu.
Jemne nadpriemerná šestka sa so slávou udeľuje za výsledný dojem. Nie je
to také skvostné ako Michael Clayton či vychytralé ako Good Night, and Good
Luck. No stále tam niečo je...Nad siedmim som tiež uvažoval, lenže zabalila to
baterka na notebooku, takže povedzme 6 und half.
