Najneschopnejší agent jej veličenstva je tu znova
Keďže Francúzi majú post svojho národného nešiku v medziach
zákona obsadený Clouseauom, Američania Smartom, tak ani národ jej veličenstva s
najsuchším humorom na svete nemohol
chýbať v tejto elitnej spoločnosti. Slovo dalo scenár a logickým
vyvrcholením bol zrod Johnnyho Englisha,
ktorý uzrel svetlo kinopremietačky prvýkrát v roku 2003. Pri rozpočte 40 mil.
dolárov, dokázal pozbierať celosvetovo štvornásobok, čo bol obstojný výsledok,
no u kritiky prevládali zmiešané pocity.
Rowan Atkinson sa vracia. Po zbabranej akcii v Afrike
opustil svoju agentúru a vybral sa do hôr v Tibete, kde sa s ním po pár rokoch
stretávame. Vďake vyššej sile (Internetu) sa s ním dokáže skontaktovať jeho
agentúra, ktorá má prácičku, na ktorú sa hodí, čuduj sa svete, len on. Takže
oholiť frajerskú briadku a šou sa môže začať. Tentoraz bez Bena Millera, čoby
jeho Sancho Panzu a Natali Imbruglie (jej to nemožno vyčítať, keďže ju Johnny
na konci jednotky katapultoval na francúzsky vidiek), ale zato s Gillian
Anderson (Akty X) v úlohe nekompromisnej
šéfky a Rosamund Pike, sťa pohľadnej behaviorálnej psychologičky.
Životne dôležitým faktorom pri podobne ladených
špiónskych/detektívnych komédiách/paródiách je vyváženie medzi tým, čo je
naozaj vtipné, a čo absolútne trápne. Prvá časť to zobrala zhurta a tlačila na
pílu priveľa. Zopár úsmevných momentov a situačných vtípkov tam bolo, no vo
výsledku zanikli.
Dvojka je ako jednotka cez kopirák, akurát s menšími substitúciami, tam kde sa scenár nečitateľne otlačil. Takže namiesto kabátu vyletí von oknom mačka, namiesto odťahovky prebieha naháňačka na invalidnom vozíčku, namiesto britskej kráľovnej je v ohrození čínsky premiér, namiesto záchoda skončí Johnny v kontajneri, namiesto korunovačných klenotov je pohrešovaný kľuč Vortexu, a takto by sa dalo pokračovať ešte dlho. Zaúradoval princíp Hangoveru; keď to fungovalo prvý raz, tak spravme to isté v exotickejšom prostredí a vytrieskajme z toho maximum.
No nie všetko je rovnaké. English sa po zbabranej akcii v
Mozambiku utiahol k tibetským mníchom, kde tvrdo trénoval svoje schopnosti,
myseľ i rozkrok. A prospelo mu to! Už to nie je nešikovný, neschopný tajný
agent MI7, ktorý má hlavu iba na to, aby na nej mohol sekať neskutočné grimasy,
pričom nemá ani páru o vykonávaní svojej práce. S posilneným duchom je to už
„iba nešikovný agent“. Ak poznáte jednotku, tak zo začiatku budete mimo z toho,
že Johnny pri prenasledovaní utečenca používa hlavu. Potom si nato zvyknete
a budete to brať ako vierohodný evolučný progres. Od toho sa odvíja aj o
poznanie menej nesympatických situácii, žiaľ úbytok sa nevyhol ani ponuke „funny“ momentov (až na helikoptéru
idúcu po ceste alebo babičku-upratovačku). Režisér to plánoval kompenzovať akciou,
čo je však pri podobných výstrelkoch vopred odsúdené na neúspech.
Hodnotenie: Johnny English sa vracia
Oceňujem snahu o malý vývojový krok v oblasti inteligencie
hlavného hrdinu, avšak to rozhodne nestačí. Celý film sa vezie na jednotke s menšími
korekciami.
