J.J. Abrams sa spolčil so Stevenom Spielbergom...
...aby nám
mohli naservírovať lahodný filmový zážitok, ktorý utíši náš hlad po kvalite,
obzvlášť po menej sýtom lete.
Partia adolescentov koncom sedemdesiatych rokov v menšom americkom mestečku túži natočiť vlastný film o zombíkoch a poslať ho na súťaž. Podarí sa im husársky kúsok, keď presvedčia najkrajšiu susedu v okolí, aby si v ňom zahrala. Uprostred noci sa vyberú na železničnú stanicu nakrútiť vrcholnú scénu. To však netušia, že natočia omnoho viac. Prichádzajúci vlak sa vykoľají po zrážke s autom a to spúšťa lavínu nevysvetliteľných záhad: zvláštne Rubikove kocky vysypané z vlaku, psy utekajúce do iného okresu, ľudia strácajúci sa bez stopy a príchod armády, ktorá evidentne niekoho hľadá respektíve niečo...
Nie je žiadnou novinkou, že z prvotriedneho showrunnera J.J.
sa kryštalizuje hviezdny hitmaker strieborného plátna. Abramsa by sme mohli
prirovnávať k mladému Spielbergovi, to by však bolo príliš ľahké, na mňa skôr
pôsobí, ako nedotiahnutá verzia Christophera Nolana. Dokáže zreštartovať
stagnujúcu sériu (Star Trek), rozbehnúť pútavý seriál (Lost, Fringe, Alias) a
teraz znovu potvrdzuje, že dokáže napísať slušný scenár a dotiahnuť ho aj po
režisérske stránke. Len tak ďalej a môže tu byť Nolan 2.0.
Začiatok
snímky sa nesie vo veľmi svižnom duchu až do havárie vlaku. Táto scéna je
ukážkou epickosti, akú v dnešnej dobe vídame málokedy. Abrams sa nenecháva
strhnúť okamžikom a bez uváženia hádzať jeden chaotický záber za druhým,
ale necháva vyniknúť herecké vlohy týchto detí na pozadí veľkolepej nehody.
A vy im to zožeriete s navijakom, udicou aj rybárom na brehu. Nostalgicky
to pripomína staré časy, keď sme mali troch-štyroch kamarátov, s ktorými
sme trávili každú voľnú chvíľu. Dnes ich mame 500 online, a nie je
s kým ísť ani na pivo.
Potom
nastupuje menšia retardácia deja, čo je v tom prípade dobrá vec. Na povrch
začnú prenikať nové skutočnosti, pohrávanie sa s divákmi, dôraz na emócie,
tragédia a smútok v kontraste s pôžitkom a láskou, všetko to
začína do seba zapadať až skladačka získava kontúry. To všetko v úžasnej
atmosfére zahalenej rúškom tajomna, ktorá nás dovedie k mysterióznemu sci-fi
koncu. Proste J.J. vie ako to chodí, najskôr navnadí, potom trošku podusí
a nakoniec epicky ukončí.
Abrams natočil v roku 2011 poctu spielbergovským filmom z prelomu 70-tych a 80-tych rokov. Za 50 miliónov dolárov. To je zadarmo! Ako sa mu to podarilo? Práve vďaka atmosfére, režisér sa s nami hrá na skrývačku, lebo si dobre uvedomuje, že netreba v každom zábere mať neznámeho tvora so stovkami efektov na zelenom pozadí. Veď poriadne si ho obzrieme až v poslednej časti filmu, dovtedy to je len hra tieňov, hudby a prostredia. To platí aj o efektoch, ktoré sú impozantné, lebo sú na správnom mieste, bez zbytočne drahých výstrelkov typu bullet time.
Hodnotenie: Super 8
Bez 8 minút rovné dve hodinky, ktoré pri Super 8 strávite
nebude stratený čas, pretože sa vám dostane retro štylizácia s moderným nádychom v tých správnych miestach.
A vydržte pozerať aj koncové titulky, uvidíte, ako dopadol „zombie movie“. Super osmička je sci-fi, je thriller, je mystická, je
retro, ale hlavne je pomerne super.
