Dobrý právnik vás dokáže vysekať zo všetkého.
Mick Haller je typ ostrieľaného žraloka zo súdnej siene, ktorý svojich klientov dokáže vysekať z problémov skôr, ako začnú vyrývať čiarky po stenách svojej cely. Slizký, no zároveň vyžarujúci charizmu hodnú čarodeja s paragrafmi a sebavedomím prerastajúcim Everest. Popritom sa milerád necháva voziť šoférom vo svojom Lincolne od jedného kšeftu k ešte tučnejšej obálke na druhom konci mesta. Konečne sa k nemu zatúla poriadne sústo v podobe rozmaznaného fešáka, ktorý je obvinený zo znásilnenia. Jeho vplyvnej rodine sa to nepozdáva a je ochotná zaplatiť ľubovoľnú čiastku za očistenie jeho mena. To čo sa spočiatku javí ako výnosný bonbónik, získava časom trpkú pachuť...
Po úvode vykresľujúcom Mickov spôsob práce prichádza zlom
s milionárskym synčekom, kde sa začína „relatívne sofistikovaná dráma“
s právnického prostredia, ktorej nechýbajú prvky krimi, prerastajúce do thrillerového
vyvrcholenia ku koncu. Apropo záver, tu padla kosa na kameň, čo kameň,
balvan zo Stonehangeu. Aby sme sa pochopili, pozitívne som vnímal premietaný
obraz až do chvíle koncového endingu. Keby prišla posledná stmievačka 15 minút
pred skutočným koncom, určite by z toho bolo viac osohu. Všetko je
ozrejmené a pretiahnutý koniec pôsobí silene.
Rozťahaná stopáž rozhodne nie je jediná výčitka, no ostatné sa dajú prehltnúť
vďaka solídnemu navodeniu atmosféry. Prsty v tom má vážne tváriace sa prostredie,
keď dôjde na lámanie chleba. Právnici sú námet sami o sebe. Dokážu prekrúť
každé vaše slovo, len aby dosiahli svoje, respektíve klientove. V podobnom
duchu na to ide aj Lincoln Layer – tiež všakovako prekrúca žánrové klasiky ako
aj klišé, pričom ich dosadzuje do schopného vizuálu, ktorý vás dokáže
opantať a nejakým tajomným spôsobom dokonca zaujať. Vo výsledku má tento dejový
zlepenec niečo do seba. Rozhodne nepatrí medzi inovátorske, ale napriek tomu
dokáže zamotať hlavu a prekvapiť svojim smerovaním. Cesta k pravde
mohla byť rafinovanejšia i menej okatá v podaktorých styčných bodoch,
no na nielen moje prekvapenie to ako celok spĺňa svoj účel.
Matthew sa musel cítiť ako kráľ v úvodnej frajerskej pasáži, čo
sa odrazilo na jeho výkone. Potom prišla éra stotožnenia s vážnou tvárou, ktorá
si dala troška načas, no podarilo sa. Určite sa mohol lepšie vcítiť do roly,
ale buďme radi aj za predvedené, veď spomenie si ešte niekto, že McConaughey
bol pred nástupom nového milénia označovaný za obrovskú star, ktorá má sľubnú budúcnosť
v dramatických postavách? Skôr ani nie, lebo poslednú dekádu sa sústavne upisoval
samým romantickým kravinám, kde mu stačil úsmev od ucha k uchu
a rozopnutá košeľa. V jeho filmografii ide skutočne o nadpriemerný
film a nezostáva nám nič iné ako dúfať, že v nastolenom trende bude pokračovať aj naďalej.
Hodnotenie: Obhájca
V podtaz beriem prevažne finálny dojem, akým na vás Obhajca zapôsobí.
Ten si svoju nastolenú laťku dokáže obhájiť s vervou lepšie plateného právnického
esa. Skrátka solídna, miestami až „inteligentne“ tváriaca sa zápletka pre
širšie spektrum divákov naprieč žánrami.
